Gréckokatolícky chrám Ochrany Presvätej Bohorodičky
Z dejín farnosti
Prvé písomné zmienky o gréckokatolíckej farnosti v Snakove sú súčasťou záznamov latinských a mukačevských biskupov z 18. storočia. V roku 1726 podpísal Ján Rojkovič,
farár zo Snakova a súčasne archidiakon Šarišského dekanátu, text Zamočského vyznania
viery a akceptoval závery spomenutej synody, ktorá sa konala v roku 1720 v meste Zamość. V súpise chrámov a fár jágerského biskupstva z roku 1746 sa uvádza, že v obci Snakov sa nachádza starobylý drevený chrám, toho času v dobrom stave. V roku 1750 spravoval farnosť Jozef Rojkovič, ktorý získal diakonské svätenie od biskupa Simeona Štefana Olšavského. Za kňaza ho vysvätil biskup Hieroným Ustrický v Przemyśli v Poľsku. Snakovský farár árendoval v obci faru s pozemkom za 1 imperiál ročne. V roku 1750 mu zemepáni tento poplatok odpustili, takže platil už len za role a lúky. V obci hospodárilo 22 gazdov gréckokatolíckeho vierovyznania, z ktorých každý odvádzal farárovi ročne pol korca žita a korec ovsa. Farnosť mala kantora. Chrám bol starobylý, drevený, postavený v roku 1630, mal 2 zvony a antimenzión od biskupa Jána Jozefa de Camellisa a toho času sa nachádzal dobrom stave. Zasvätený bol Ochrane Presvätej Bohorodičky. Liturgické knihy tu mali rukopisné. Farnosť mala matriku pokrstených. Táto matrika sa nezachovala, ale v Štátnom archíve Prešov sú uložené matriky pokrstených, sobášených a zomrelých farnosti Snakov vedené od roku 1817. V roku 1814 patrila farnosť Snakov pod Sekčovský dekanát Košického vikariátu Mukačevskej eparchie. V obci Snakov sa nachádzal farský chrám so zvonmi, ktorý bol vybudovaný vďaka milodarom a zbierkam veriacich. Chrám bol svojou dispozíciou, vnútorným zariadením, liturgickými nádobami a výzdobou prispôsobený na východný obrad. Liturgie sa konali každú nedeľu a počas cirkevných sviatkov. Od 25. Júla 1979 bol prifarený k farnosti Hrabské. Patronátne právo nad farským chrámom mala rodina Petróci. Farnosť bola neobsadená, spravoval ju farár z Hrabského. V obci Snakov žilo v roku 1814 prevažne obyvateľstvo východného obradu. Po vzniku Prešovskej gréckokatolíckej eparchie v roku 1818 bola farnosť Snakov jurisdikčne pričlenená pod Bardejovský dekanát a Katedrálny (Šarišský) archidiakonát. Farnosť nemala žiadnu filiálnu obec. Patronátne právo nad farským chrámom Ochrany Presvätej Bohorodičky mal Alojzius Petróci. Farnosť Snakov patrila pod Bardejovský dekanátu a Katedrálny (Šarišský) archidiakonát nepretržite od roku 1818 až do tzv. Prešovského soboru (28. apríl 1950), kedy bola Gréckokatolícka cirkev v Československu nezákonným spôsobom zlikvidovaná.
Po obnove v roku 1968 sa veriacich ujal o. Jozef Molčan. V obci Snakov žilo koncom prvej polovice 18. storočia 145 gréckokatolíkov. V prvej polovici 19. storočia sa počet veriacich v obci držal v priemere na čísle 603, v druhej polovici 19. storočia v priemere na čísle 573. Krátko pred vypuknutím druhej svetovej vojny žilo v Snakove 475 gréckokatolíkov. Po vojne ich počet vzrástol na 595. V poslednom sčítaní obyvateľov, domov a bytov z roku 2011 sa ku gréckokatolíckemu vierovyznaniu v Snakove prihlásilo 602 ľudí.
Dôležité chronologické údaje farnosti
1502 r. najstaršia písomná zmienka o obci
1600 r. listinný doklad o obci
1817 r. výstavba prvej drevenej fary
1818 r. založenie školy
1840 r. výstavba murovaného chrámu
1873 - 1875 r. postavená prvá drevená budova školy
1885 r. výstavba murovanej fary
1894 r. výstavba kaplnky a školy
1923 r. posviacka troch nových zvonov (06.05. 1923)
1976 r. výstavba novej školskej budovy
1978 r. otvorenie materskej školy
2003 r. postavená nová fara
2005 r. výstavba domu nádeje
Návštevy prešovských biskupov
Biskup ThDr. Nikolaj Tóth navštívil Snakov r. 1877, 22.09. 1926 vykonal návštevu biskup ThDr. Dionýz Nyárady, 06.04. 1930 bol v Snakove biskup bl. Pavol Peter Gojdič, ČSVV. 08.09. 1996 celebroval svätú liturgiu pri miestnej kaplnke biskup Mons. ThDr. h. c. Ján Hirka. Posviacku novej fary dňa 16.10. 2005 vykonal prešovský eparcha Mons. ThDr. Ján Babjak, SJ.
Zoznam farárov a správcov farnosti
1726 - 1746 Ján Rojkovič
1734 - 1740 Jozef Rojkovič
1788 - ? Peter Rojkovič;
1817 - 1864 Michal Molčani starší
1864 - 1869 Viktor Iľkovič
1869 - 1885 Štefan Molčani starší
1885 - 1904 Emil Kubek
1904 - 1914 Štefan Molčani starší
1914 - 1921 Kornel Rokický
1921 - 1927 Štefan Beskid
1927 - 1950 Jozef Molčan
1959 - 1966 Michal Čižmár
1968 - 1973 Jozef Molčan
1973 - 1977 František Dancák (excurendo z Hrabského)
1977 - 1978 Ján Hrustič (excurendo z Malcova)
1978 - 1980 František Ivanko (excurendo z Hrabského)
1980 - 1982 Ján Hrustič (excurendo z Malcova)
1982 - 1984 Jozef Kapraľ (excurendoz Hrabského)
1984 - 1993 Vladimír Drab (excurendo z Hrabského);
1993 - 1995 Vladimír Drab (excurendo z Malcova);
1995 - 1996 Štefan Pacák (excurendo z Malcova);
1996 - 1997 Peter Hasara (excurendo z Hrabského);
1997 - 2003 Martin Zlacký (excurendoz Hrabského);
2003 - 2005 Igor Zimovčák;
2005 - 2014 Pavol Chanáth starší
2014 - ? Zahorjan Slavomír
Osobnosť farnosti
Najväčšou osobnosťou z rádu duchovenstva pôsobiacich vo farnosti Snakov, bol bez pochýb, Emil Kubek, významný básnik, jazykovedec a rodoľub Rusínskeho národa. Narodil sa 23. novembra 1857 v obci Štefurov, okr. Svidník, kde bol jeho otec Anton Kubek gréckokatolíckym kňazom (1849 - 1866).
V roku 2007 pri príležitosti 150. výročia narodenia E. Kubeka sa zrodila myšlienka pomenovať miestnu Základnú školu po tomto významnom človekovi - rusínskom buditeľovi. Po kladnom vyjadrení Ministerstva školstva SR bol 05.06.2008 o 10:00 hod. z rúk Mgr. Márie Stanislavovej, pracovníčky KŠÚ, poverenej MŠ SR, pani riaditeľke Mgr. Márií Slivkovej odovzdaný certifikát s prepožičaným čestným názvom: Základná škola Emila Kubeka Snakov.
Literárna činnosť o. Emila Kubeka
Najprv to boli príspevky v časopise Russke Slovo, kde uverejňoval duchovné úvahy o smrti - Memento mori podľa nemeckého teológa A. Stolza.
- Starosloviensko-Maďarsko-Rusko-Nemecký slovník (Nakladateľstvo Unian Uźhorod r. 1906, 387 strán)
- Narodni povisti i stichi (štyri zväzky vydané v USA v r. 1922 - 1923)
- Román Marko Šoltýs (trojdielny román, 577 strán, vydané v USA v r. 1922)
Okrem hore uvedených publikácií napísal o. Emil Kubek veľa rôznych príspevkov do Amerikanskaho russkoho vistnika. Redaktorovi časopisu Vožď, dňa 12.06. 1929, napísal:"...očeň mnoho popisal v gazety, kalendarii, brošury, pisal polemii, boronil cerkov, narod, prava naši - pisal pro diti, pro vozroslych: pripovidki, skazki, povisti, romany, provinil aj stichi i dijidko znaje, jaki ne bylici..."